Školský podporný tím

Pozitívne vplyvy:

• Rozšírenie obzorov: Deti môžu získať prístup k informáciám z celého sveta, spoznať rôzne kultúry a rozšíriť si vedomosti.
• Komunikácia a vzťahy: Sociálne siete umožňujú deťom udržiavať kontakt s priateľmi a rodinou, aj keď sú fyzicky oddelení.
• Môžu nadväzovať nové priateľstvá a rozvíjať svoje sociálne zručnosti.
• Kreativita a sebarealizácia: Mnohé platformy umožňujú deťom vyjadriť svoju kreativitu prostredníctvom tvorby obsahu, ako sú fotky, videá alebo texty.
• Vzdelávanie: Existujú rôzne edukačné platformy a skupiny, ktoré môžu deťom pomôcť s učením a rozvojom ich záujmov.

Negatívne vplyvy:

• Kyberšikana: Deti môžu byť vystavené kyberšikane, čo môže mať vážne dôsledky na ich psychické zdravie.
• Závislosť: Nadmerné používanie sociálnych sietí môže viesť k závislosti, ktorá môže ovplyvniť školské výsledky, sociálne vzťahy a fyzické zdravie.
• Falošný obraz reality: Sociálne siete často prezentujú nereálny obraz života, čo môže viesť u detí k pocitu menejcennosti a porovnávaniu sa s ostatnými.
• Ochrana súkromia: Zdieľanie osobných informácií na sociálnych sieťach môže ohroziť súkromie detí a vystaviť ich riziku identity theft.

Ako rozpoznať, či má moje dieťa problém so závislosťou na sociálnych sieťach?

Spoznávanie závislosti na sociálnych sieťach u detí môže byť náročné, no existuje niekoľko signálov, ktoré by vám mohli naznačiť, že je potrebné venovať tejto téme väčšiu pozornosť.

Bežné znaky závislosti na sociálnych sieťach u detí:

• Nadmerné používanie: Dieťa trávi výrazne viac času na sociálnych sieťach ako bolo dohodnuté alebo ako je bežné pre jeho vek.
• Zanedbávanie iných aktivít: Sociálne siete nahrádzajú dôležité činnosti ako je škola, šport, koníčky alebo stretávanie sa s priateľmi.
• Zmeny nálad: Keď je dieťa odpojené od zariadenia, môže vykazovať známky úzkosti, podráždenosti alebo depresie.
• Problematické spánkové návyky: Neskoré nočné používanie sociálnych sietí môže viesť k narušenému spánku a následným problémom s koncentráciou a náladou.
• Zmeny v správaní: Môžu sa objaviť zmeny v apetíte, hygiene alebo sociálnych interakciách.
• Lži o čase strávenom online: Dieťa môže skrývať skutočný rozsah používania sociálnych sietí.
• Fyzické problémy: Dlhé sedenie pri obrazovke môže viesť k bolestiam chrbta, očí alebo k zníženej fyzickej aktivite.

Ako môžu rodičia pomôcť:

• Komunikujte: Rozprávajte sa s deťmi o sociálnych sieťach, o ich výhodách aj nevýhodách.
• Stanovte pravidlá: Spolu s deťmi vytvorte jasné pravidlá používania sociálnych sietí, ktoré budú rešpektovať ich potreby a zároveň ich chrániť.
• Dovoľte im objavovať: Nedovoľte, aby sa deti cítili izolované, ale zároveň ich naučte, ako bezpečne využívať sociálne siete.
• Buďte príkladom: Vaše vlastné správanie na sociálnych sieťach je pre deti veľkým vzorom.
• Využite bezpečnostné nástroje: Väčšina sociálnych sietí ponúka rôzne bezpečnostné nástroje, ktoré vám umožnia sledovať aktivitu vašich detí a chrániť ich súkromie.

Sociálne siete sú súčasťou života našich detí. Je dôležité, aby sme im pomohli využívať ich zodpovedne a bezpečne. Otvorená komunikácia, stanovenie pravidiel a vzájomná dôvera sú kľúčom k tomu, aby sociálne siete prinášali deťom viac radosti ako starostí.

„Ak budeme našim deťom príliš prísne regulovať prístup k technológiám, môžeme im poškodiť. V rámci istej sociálnej skupiny budú totiž outsidermi. Neznamená to však, že máme rezignovať a že im nemáme nastavovať hranice,“ hovorí Mgr. Michal Božík z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. Vypočujte si nový podcast Deti a mobily

Pýta sa: Darina Mikolášová
Odpovedá: psychológ Mgr. Michal Božík

 

Kyberšikanovanie môže mať vážne dôsledky pre obeť, ako napríklad:

• Psychické problémy: Depresia, úzkosť, nízke sebavedomie, problémy so spánkom a strach.
• Fyzické problémy: Bolesti hlavy, brucha, problémy s trávením a znížená chuť do jedla.
• Školské problémy: Znížené školské výsledky, absencia zo školy a problémy s koncentráciou.
• Sociálne problémy: Izolácia, problémy s nadväzovaním a udržiavaním priateľstiev.

Ak si myslíte, že vy alebo niekto, koho poznáte, ste obeťou kyberšikanovania, existuje niekoľko vecí, ktoré môžete urobiť:

• Neignorujte to: Kyberšikanovanie môže byť veľmi bolestivé, ale je dôležité, aby ste o tom hovorili.
• Uložte dôkazy: Ak je to možné, uložte si všetky správy, e-maily alebo iné dôkazy o kyberšikanovaní.
• Hovorte s niekým: Povedzte o tom rodičom, učiteľom, priateľom alebo inému dospelému, ktorému dôverujete.
• Zablokujte agresora: Zablokujte agresora na všetkých sociálnych sieťach a iných online platformách.
• Neodpovedajte na správy: Neodpovedajte na správy od agresora.
• Hľadajte pomoc: Ak sa cítite veľmi zle, obráťte sa na odborníka, ako je psychológ alebo terapeut.

Od 1. júla 2021 do slovenského Trestného zákona pribudol trestný čin § 360b Nebezpečné elektronické obťažovanie (kyberšikanovanie).

„Tri roky odňatia slobody môžu hroziť tomu, kto druhú osobu úmyselne dlhodobo ponižuje, zastrašuje, neoprávnene koná v jej mene alebo spôsobuje iné podobné dlhodobé obťažovanie.“ Rovnako bude potrestaný ten, kto "neoprávnene zverejní alebo sprístupní tretej osobe obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam jeho prejavu osobnej povahy získaný s jeho súhlasom, spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť alebo privodiť mu inú vážnu ujmu na právach."

 

Šikana detí – problém, ktorý sa nás týka všetkých

Čo je šikana?

Šikana je zámerné, opakované ubližovanie dieťaťu, ktoré sa nemôže účinne brániť. Môže mať rôzne formy – od posmeškov, nadávok, vyhrážania, fyzického napádania až po sociálne vylúčenie či kyberšikanu na internete. Nejde o bežné detské konflikty – šikana zanecháva hlboké stopy na psychickom aj fyzickom zdraví dieťaťa.

Formy šikany:

• Fyzická šikana: bitky, strkanie, ničenie osobných vecí

• Psychická šikana: výsmech, urážky, ohováranie, vylučovanie z kolektívu

• Kyberšikana: urážlivé správy, šírenie fotiek bez súhlasu, zosmiešňovanie online

• Sociálna šikana: ignorovanie, vyčleňovanie z aktivít, manipulácia kamarátstiev

---

Ako rozpoznať, že dieťa trpí šikanou?

• Neochota chodiť do školy

• Náhle zmeny správania – úzkosť, podráždenosť, uzatváranie sa

• Modriny, poškodené veci, strata osobného majetku

• Zhoršenie školského prospechu

• Poruchy spánku, nechutenstvo, bolesti brucha

Čo robiť, keď máte podozrenie na šikanu?

 

• Vypočujte dieťa – bez nátlaku, s pokojom a pochopením.
• Nehľadajte vinu v dieťati – šikana nie je nikdy jeho chyba.
• Kontaktujte školu – triedneho učiteľa, učiteľov, výchovného poradcu alebo riaditeľa.
• Vyhľadajte odbornú pomoc – psychológ, školský psychológ alebo špecializované organizácie.

 

🆘 Pomoc a kontakty

Ak máte podozrenie na šikanu alebo potrebujete poradiť, neváhajte sa obrátiť na odborníkov. Pomoc existuje – a je dostupná.

📞 Linky pomoci:

• Linka detskej istoty (LDI)
  📱 116 111 (nonstop, bezplatne, anonymne)
  🌐 www.ldi.sk
  Telefonická a online pomoc pre deti, rodičov aj učiteľov.

• Linka dôvery Nezábudka – Liga za duševné zdravie
  📱 0800 800 566 (nonstop, bezplatne)
  🌐 www.dusevnezdravie.sk
  Psychologická podpora pre všetkých, ktorí čelia stresu, úzkosti alebo krízovým situáciám.

• IPčko.sk – Internetová poradňa pre mladých
  🌐 www.ipcko.sk
  ✉️ Chat dostupný denne od 7:00 do polnoci
  Odborné poradenstvo pre deti, tínedžerov a mladých ľudí.

• Zodpovedne.sk – kyberšikana a bezpečnosť na internete
  🌐 www.zodpovedne.sk
  Informácie a rady v oblasti online bezpečnosti.

---

🏫 Obráťte sa aj na odborníkov v škole:

• Výchovný poradca

• Školský psychológ

• Triedny učiteľ

• Riaditeľ školy

 

🧠 Potrebujete osobnú konzultáciu?

Využite služby miestnych centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP), ktoré poskytujú psychologické a poradenské služby deťom aj rodičom. Kontakty nájdete na stránkach vášho mesta alebo kraja.

 

 

Keď bolí duša

 

Čo je to sebapoškodzovanie?

Sebapoškodzovanie nie je hra ani snaha o pozornosť. Je to spôsob, akým niektorí ľudia reagujú na veľmi silnú vnútornú bolesť, s ktorou si nevedia inak poradiť. Je to ako keby telo chcelo ukázať, ako veľmi bolí duša. Môže to vyzerať rôzne, napríklad ako malé ranky, modriny alebo popáleniny, ktoré si človek spôsobil sám.

Prečo to niektoré deti robia?

Deti sa môžu sebapoškodzovať z rôznych dôvodov:

• Veľký smútok alebo hnev: Keď sa cítia veľmi smutné z niečoho, čo sa stalo, alebo keď sú na niekoho veľmi nahnevané a nevedia to inak vyjadriť.
• Strach a úzkosť: Keď sa niečoho veľmi boja alebo majú pocit, že sa niečo zlé stane.
• Pocit viny alebo hanby: Keď si myslia, že urobili niečo zlé a cítia sa za to zle.
• Problémy doma alebo v škole: Hádky, šikana alebo iné ťažkosti môžu spôsobiť silnú bolesť.
• Keď nevedia, ako inak svoje pocity ukázať: Niekedy je ťažké slovami povedať, čo cítime, a sebapoškodzovanie môže byť spôsob, ako to dať najavo.

Dôležité veci, ktoré by ste mali vedieť:

• Nie je to vaša chyba: Ak sa sebapoškodzujete, nie je to preto, že ste zlý alebo slabý. Znamená to len, že prežívate ťažké chvíle a potrebujete pomoc.
• Nie je to tajomstvo, ktoré musíte držať: Je dôležité o tom s niekým porozprávať, aby vám mohol pomôcť.
• Existujú iné spôsoby, ako sa cítiť lepšie: Sebapoškodzovanie na chvíľu možno prinesie úľavu, ale z dlhodobého hľadiska problémy nevyrieši a môže ublížiť vášmu telu.

Čo môžete urobiť, ak sa vy sebapoškodzujete:

• Povedzte to dospelému, ktorému dôverujete: Môže to byť vaša mama, otec, starý rodič, učiteľ, školský psychológ alebo iný dospelý, ktorému veríte.
• Skúste hovoriť o svojich pocitoch: Povedzte niekomu, ako sa cítite a prečo. Niekedy už len rozhovor pomôže.
• Hľadajte iné spôsoby, ako sa upokojiť: Skúste si kresliť, počúvať hudbu, hrať sa, ísť von na prechádzku alebo robiť niečo, čo vás baví.
• Pamätajte, že nie ste sami: Mnoho detí a mladých ľudí prežíva ťažké chvíle a hľadajú pomoc.

Čo môžete urobiť, ak viete o niekom, kto sa sebapoškodzuje:

• Buďte k nemu milí a trpezliví: Nesmejte sa mu a nehovorte mu, že je hlúpy. Snažte sa ho pochopiť.
• Povedzte o tom dospelému: Ak máte obavy o svojho kamaráta, je dôležité povedať to niekomu dospelému, kto mu môže pomôcť, napríklad učiteľovi alebo školskému psychológovi. Nie je to donášanie, je to pomoc pre vášho kamaráta.
• Podporte ho, aby vyhľadal pomoc: Povzbuďte ho, aby sa porozprával s dospelým alebo so školským psychológom.

Kde môžete nájsť pomoc:

• Školský psychológ/školská psychologička/školský špeciálny pedagóg: Sú v škole, aby vám pomohli s vašimi pocitmi a problémami.
• Váš triedny učiteľ/vaša triedna učiteľka: Môžu vám pomôcť nájsť niekoho, s kým sa môžete porozprávať.
• Vaši rodičia alebo iní blízki dospelí: Ak im dôverujete, porozprávajte sa s nimi.
• Linka detskej istoty: Zavolajte na číslo 116 111. Je to bezplatná linka, kde sa môžete porozprávať o svojich starostiach.
• Internetová stránka IPčko.sk: Môžete im napísať online a porozprávať sa o tom, čo vás trápi.

Prejavy úzkosti u detí

Poruchy príjmu potravy

 

Čo sú poruchy príjmu potravy?

Poruchy príjmu potravy sú vážne psychické ochorenia, ktoré sa prejavujú narušeným vnímaním vlastného tela, prehnanou snahou o kontrolu hmotnosti a nezdravými stravovacími návykmi. Nie je to len o jedle, ale často o hlbších emočných problémoch, s ktorými sa človek snaží vyrovnať.

Medzi najčastejšie poruchy príjmu potravy patria:

• Anorexia nervosa (mentálna anorexia): Charakterizuje ju extrémne obmedzovanie príjmu potravy, intenzívny strach z pribratia a skreslené vnímanie vlastného tela, aj keď je človek vychudnutý.
• Bulímia nervosa (mentálna bulímia): Prejavuje sa opakovanými záchvatmi prejedania sa, po ktorých nasledujú kompenzačné správania, ako je vyvolávanie zvracania, užívanie preháňadiel alebo nadmerné cvičenie, s cieľom zabrániť pribratiu.
• Záchvatové prejedanie (binge eating disorder): Ide o opakované epizódy nekontrolovaného prejedania sa veľkým množstvom jedla naraz, spojené s pocitom straty kontroly a následnými pocitmi viny, hanby alebo úzkosti. Na rozdiel od bulímie, po prejedaní nenasledujú kompenzačné správania.
• Iné špecifikované poruchy príjmu potravy: Táto kategória zahŕňa rôzne nezdravé stravovacie návyky a problémy s vnímaním tela, ktoré nespĺňajú presné kritériá pre anorexiu, bulímiu alebo záchvatové prejedanie, ale sú stále závažné a vyžadujú odbornú pomoc.

Prečo vznikajú poruchy príjmu potravy?

Príčiny vzniku porúch príjmu potravy sú komplexné a zahŕňajú kombináciu rôznych faktorov:

• Psychologické faktory: Nízke sebavedomie, perfekcionizmus, úzkosť, depresia, problémy s zvládaním emócií, traumatické zážitky.
• Sociokultúrne faktory: Tlak spoločnosti na dosiahnutie ideálu štíhlosti, vplyv médií a sociálnych sietí, komentáre o vzhľade.
• Biologické faktory: Genetická predispozícia môže hrať úlohu v náchylnosti k týmto ochoreniam.

Aké sú riziká a následky porúch príjmu potravy?

Poruchy príjmu potravy majú vážne fyzické a psychické následky:

• Fyzické následky: Podvýživa, hormonálne problémy, problémy so srdcom, tráviace ťažkosti, osteoporóza, vypadávanie vlasov, problémy so zubami (pri bulímii), zlyhanie orgánov a v extrémnych prípadoch smrť.
• Psychické následky: Depresia, úzkosť, sociálna izolácia, problémy s koncentráciou, podráždenosť, pocity viny a hanby, samovražedné myšlienky.

Ako rozpoznať, že niekto potrebuje pomoc?

Môže byť ťažké rozpoznať, že niekto trpí poruchou príjmu potravy, pretože sa to často snaží skrývať. Niektoré varovné signály môžu zahŕňať:

• Nadmerné zaoberanie sa jedlom, kalóriami a hmotnosťou.
• Extrémne obmedzovanie jedla alebo vynechávanie jedál.
• Záchvaty prejedania sa a/alebo kompenzačné správanie (zvracanie, preháňadlá, nadmerné cvičenie).
• Skreslené vnímanie vlastného tela a neustála nespokojnosť so svojím vzhľadom.
• Výrazné zmeny v hmotnosti.
• Sociálna izolácia a vyhýbanie sa spoločným jedlám.
• Nadmerné cvičenie aj napriek únave alebo zraneniu.
• Tajnostkárstvo okolo jedla.
• Zmeny nálad, podráždenosť, úzkosť alebo depresia.

Čo robiť, ak máte podozrenie, že vy alebo niekto, koho poznáte, má problém?

Je dôležité konať a vyhľadať pomoc:

• Ak máte problém vy: Povedzte o tom niekomu, komu dôverujete – rodičovi, priateľovi, učiteľovi, školskému psychológovi. Nie je hanba požiadať o pomoc.
• Ak máte obavy o niekoho iného: Vyjadrite svoju podporu a obavy. Povedzte mu, že vám na ňom záleží a že si myslíte, že by mu mohla pomôcť odborná pomoc. Povzbuďte ho, aby sa porozprával s dospelým.